Noc nezvicajne bola pusta,
a hmla bola tak strasne husta,
ze pohladom dovidel si najdalej,
po zasnezenu stromovu alej.
Kde v korunach stromov,
deti noci mali svoj domov,
sedeli na stromoch a vyckavali,
na nejaku obet ktoru by vicucali.
A tak ukojili svoj hlad,
kazdy z nich zabijal rad,
najviac chutili im zeny s cistou krvou,
a ktorymi by mohli splodit dalsich druhov.
S ostatnymi sa len tak hrali,
ich krvou sa napajali,
az kym nenadisiel cas odist,
a oni boli korist.
Pre lovkynu deti noci,
pri ktorej niet pomoci,
zbavila ich trapenia,
a zivota za zatmenia.
|
